Minerálne vody

Nie všetky balené vody sú vhodné pre deti. Pri ich nákupe si treba všímať zloženie a obsah minerálnych látok, upozorňuje doktorka Iveta Trusková. Je zástupkyňou hlavného hygienika na Úrade verejného zdravotníctva.

Stále viac Slovákov pohŕda mestskou vodou

 
Vďaka minerálnej vode je možné doplniť do organizmu určité minerálie.

Je zdravšia voda z vodovodu alebo minerálka?
Pitná voda, či už balená alebo z vodovodu, podobne ako minerálne a pramenité vody sú súčasťou pitného režimu. Pre oba typy sú stanovené prísne hygienické štandardy, ktorých dodržiavanie sa kontroluje.

Čo si treba všímať pri kupovaní minerálky?
Treba si pozrieť jej zloženie a obsah minerálnych látok. Vody s vysokou mineralizáciou alebo liečivé vody nie sú vhodné na každodenné pitie. Voda so zvýšeným obsahom fluóru nad 1,5 mg/l zas nie je vhodná pre deti. Pre ne sú vhodné napríklad pramenité vody s označením "dojčenská voda". Najmä v teplých lokalitách, kde má pitná voda vyšší obsah dusitanov a dusičnanov.

Ktoré minerálky sú vhodné pre všetkých?
Pramenité a balené vody s mineralizáciou 200 až 500 mg/l. Prírodné
minerálne vody by sa nemali konzumovať trvalo a nikdy nie viac ako 2 litre za deň. Optimálne množstvo je pol litra a je dobré striedať rôzne druhy.

Ako organizmu pomáhajú liečivé vody?
Majú veľmi vysoký obsah niektorých minerálnych látok a stopových prvkov a sú vlastne liekom. Hodia sa na bčasnú, najlepšie lekárom predpísanú pitnú kúru na kratšie obdobie. Vďaka minerálnej vode je možné doplniť do organizmu určité minerálie. Takýto spôsob je vhodný zvlášť pre ľudí s nedostatkom minerálnych látok, napríklad pri neznášanlivosti na mlieko sa takto môže do organizmu doplniť vápnik.

Koľko vody treba vypiť za deň?
Dojčatá do tretieho mesiaca potrebujú asi pol litra vody denne, na konci prvého roka už okolo jedného litra. Asi od desiateho roku potrebujú deti aj dospelí dva až dva a pol litra vody denne. Počas horúcich dní alebo pri väčšej telesnej záťaži môže stúpnuť potreba až na dvojnásobok.

Ako telo reaguje, keď mu voda chýba?
Už dvojpercentná strata vody v organizme, napríklad potením alebo hnačkou, znižuje telesnú aj duševnú výkonnosť, prináša únavu, bolesti hlavy a kĺbov. Viac ako 20-percentný deficit vody vedie k zlyhaniu obličiek a krvného obehu.

Aká voda na aké choroby?

Tráviaci systém
• zlepšenie chuti do jedla – uhličité vody a chloridové sodné vody
• funkčné poruchy čriev – hydrogénuhličitanové sodné, síranové a chloridové sodné vody
• obstipácia (zápcha) – síranové horečnaté vody
• zápalové ochorenia, chronická gastritída, vredová choroba žalúdka a dvanástnika – hydrogénuhličitanové sodné a chloridové vápenaté vody
• ochorenia žlčníka a slinivky brušnej – síranové a chloridové sodné vody

Poruchy metabolizmu a výživy
• cukrovka – hydrogénuhličitanové sodné, chloridové sodné a síranové vody
• dna – hydrogénuhličitanové sodné, chloridové sodné a síranové vody
• obezita, porucha metabolizmu tukov – síranové vody

Srdcovo-cievny systém a regulácia krvného obehu
• poruchy v regulácii krvného obehu – jódové vody, hydrogénuhličitanové a vápenato-horečnaté vody
• dehydratácia – hydrogénuhličitanové sodné a chloridové sodné vody

Pohybový aparát
• degeneratívne ochorenia chrbtice a kĺbov – jódové vody
• osteoporóza – vody so zvýšeným obsahom fluóru a vápenaté vody

Vylučovací aparát
• chronické infekcie močových ciest – hydrogénuhličitanové sodné a vápenato-hoprečnaté síranové vody, vápenaté vody
• kamene z kyseliny močovej a cystínu – hydrogénuhličitanové sodné vody
• kamene z kacium oxalátu – hydrogénuhličitanové sodné a horečnaté vody
• kamene z fosfátov a uhličitanov – síranové vody

Alergické ochorenia
• vápenaté vody

Autor: Ľuboslava Štofková, shutterstock.com